Betonárska oceľ

Prečítajte si viac o betonárskej oceli a jej použití

Betonárska oceľ alebo tiež betonárska výstuž je označenie spravidla kruhových tyčí z ocele, ktoré sa vkladajú do betónu, vďaka čomu sa zvýši jeho nosnosť a zníži sa deformácia betónu a dochádza k výrobe železobetónu. Dôležitým faktorom resp. podmienkou výroby železobetónu je aj súdržnosť a tá je v prípade kruhových výstuží zabezpečená tvarovanými výstupkami.

Na životnosť železobetónovej konštrukcie má vplyv mnoho faktorov. Jedným z nich je aj hĺbka uloženia výstuže pod povrchom, nazývaná tiež krycia vrstva. Tá chráni oceľové vložky pred koróziou. Oceľové vložky sa môžu tiež upraviť povlakom (náterom), prípadne sa môžu použiť vložky z nehrdzavejúcej ocele, čo zníži riziko vzniku korózie.

Od začiatku stavania železobetónových konštrukcií sa používalo veľa druhov výstuží i betonárskej ocele. Pri voľbe výstuže treba brať do úvahy nielen výrobný sortiment, ale tiež typy konštrukcie, do ktorých sú výstuže zabudovávané. Príkladom sú siete do betónu, ktoré sú používané ako výstuž do doskových a stenových konštrukcií. Všetky výstuže ako aj postupy pre navrhovanie a realizáciu železobetónových konštrukcií musia byť u nás v súlade s európskymi normami.

V súčasnosti sa slangový výraz „roxor“ používa na všeobecné označenie všetkých betonárskych výstuží. Pôvodne , od 30. do 50. rokov 20. storočia, sa ale týmto výrazom označoval jeden typ profilu betonárskej výstuže. Išlo o výstuž štvorlístkového prierezu s priečnymi rebrami, ktorá sa ale v súčasnosti už na stavbách nepoužíva, i keď slangovo sa takto označuje stále.

Označovanie ocelí:

Ocele v systéme CENu sa označujú na základe nasledovných dokumentov:

• STN EN 10027 – 1 Systém označovania ocelí. Časť 1: Značky ocelí, základné symboly
• STN EN 10027 – 2 Systém označovania ocelí. Časť 2: Číselný systém

Z týchto dokumentov vyplýva, že ocele sa označujú:

• značkami
• číselne

Betonárska oceľ sa označuje v súlade s STN EN 10027-1 v tvare  BXXXZ. V tomto vyjadrení B predstavuje betonársku oceľ, XXX medzui klzu v MPA a Z duktilitu ocele. Duktilita ocele môže byť v troch voľbách:

• A – normálna
• B – vysoká
• C – veľmi vysoká

Duktilitu možno laicky definovať ako schopnosť materiálu plasticky sa deformovať bez porušenia. Menej sa používajú výstuže B400A i B400B alebo z Rakúska dovážané B550B (BSt 550 podľa ÖNORM B4200).

Druhy ocelí, ich značky, názvy a medze klzu používané v súčasnosti